Používate kontaktné šošovky ku korekcii zraku? A už Vás niekedy napadlo, kto, kedy a ako vlastne túto múdru vec, ktorá každý deň uľahčuje život miliónom ľudí na celom svete, vynašiel?

 

historia kontaktnych sosoviekOd Da Vinciho až po Československý vynález

Verte tomu alebo nie, ale história kontaktných šošoviek siaha až do začiatku 16. storočia. Vtedy známy taliansky matematik, architekt a vynálezca Leonardo Da Vinci prišiel s názorom, že je možné optiku ľudského oka zmeniť pomocou priameho kontaktu rohovky s vodou. Da Vinci navrhoval buď oči ponoriť do misky s vodou alebo umiestniť vodou naplnenou sklenenou pologuli pred oči. Návrhy však neboli veľmi praktické. Ďalší vedci v budúcnosti však na jeho myšlienkach stavali a ďalej ich rozvíjali.

Jedným z Da Vinciho nasledovníkov bol francúzsky filozof a vedec René Descartes, ktorý v roku 1636 navrhol umiestnenie sklenené trubice naplnené kvapalinou do priameho kontaktu s rohovkou. Bohužiaľ ani jeho pokus o zostrojenie pomôcky na zlepšenie videnia nemohol byť realizovaný a využitý v praxi, pretože trubice znemožňovala žmurkanie. Francúzov návrh však môžeme považovať za pôvodcu názvu šošoviek - kontaktné. Šošovky sú priložené do priameho kontaktu s okom.

 

Ďalší krok k dnešnej podobe kontaktných šošoviek urobil na prelome 18. a 19. storočia anglický vedec Thomas Young. Ten vychádzal z Descarteseho návrhu, avšak výrazne zmenšil veľkosť sklenené trubičky. Zmenšenou šošovku naplnenú vodou potom k rohovke prichytil pomocou vosku. Bohužiaľ ani Youngov dizajn nebolo možné použiť na korekciu zraku.

V roku 1845 sa objavila ďalšia nádejná myšlienka. Vtedy anglický fyzik Sir John Herschel navrhoval, že chyby zraku by mohlo byť možné upraviť pomocou kapsule v tvare ľudského oka. Kapsule by bola vyplnená buď živočíšnym želé či podobnú substancií pripomínajúce ľudskú rohovku a pripevnená na akési transparentné teleso. Aj tu zostalo iba u teórie, pretože vedec nemal k dispozícii technológiu, pomocou ktorej by svoj návrh mohol otestovať v praxi.

 

Osemdesiate roky 19. storočia by sa dali nazvať revolučnými v oblasti vývoja kontaktných šošoviek. Niekoľkým vedcom, čerpajúcim z ideí a výkresov svojich predchodcov, sa takmer podarilo zostrojiť prvé funkčné kontaktné šošovky. O to, kto prišiel ako prvý s dizajnom šošovky, ktorú možno nosiť v oku sa prelo niekoľko vedcov. Prvý fyzický príklad sklenené kontaktné šošovky, ktorý zohľadňuje dôležitú požiadavku očí na prístup vzduchu a prúdenie sĺz, vytvoril v roku 1887 Nemec August Mueller. Prvenstvo si privlastňuje tiež Švajčiar Dr. Flick. Jeho šošovky však boli príliš ťažké a zakrývali celé oko, ktoré tak nemohlo dýchať. Ich nosenie bolo nepohodlné a užívateľa po pár hodinách boleli oči. Nech už to bolo akokoľvek, sklenené šošovky pomáhali zlepšovať ľuďom zrak po niekoľko ďalších desiatok rokov.

Veľkým prínosom bolo zdokonalenie spôsobu výroby foriem z živých očí od maďarského vynálezcu István Komáromy. To umožnilo výrobu šošoviek, ktoré bolo možné vôbec prvýkrát presne prispôsobiť skutočnému tvaru oka. Spolu s pokročilou technológiou a vďaka novým materiálom boli v 30. rokoch 20. storočia vyvinuté nové kontaktné šošovky. Kombinácia skla a plastu ponúkla výrazné zníženie hmotnosti transparentných šošoviek. Medzi ďalšie prednosti patrila nerozbitnosť, odolnosť proti poškriabaniu, tvárnosť a ľahká výroba. Kontaktné šošovky však stále pokrývali celé oko a bolo možno nosiť len po niekoľko hodín naraz.

V roku 1948 prišiel anglický optický technik Kevin Tuohy vďaka náhode s novinkou. Pri pieskovanie plastové šošovky odpadla časť pokrývajúca beľmo. Angličan sa rozhodol okraje šošovky zmenšiť a pri následnom vložení do oka zistil, že šošovka stále funguje a aj pri žmurkaní sa nepohybuje. Objavil tak rohovkovú šošovku, dnes najčastejšie používaný typ. Šošovky umožňovali očiam lepšie dýchať, boli pohodlnejšie, a preto je používateľ mohol nosiť dlhšie.

V 50. a 60. rokoch nasledovala celá rada zlepšení. Dizajn sa zmenil z plochého na zakrivený, hrúbka šošoviek sa postupne znížila na 0,20 milimetrov a potom až na 0,10 milimetrov. Aj napriek všetkým zlepšeniu mali však šošovky stále jeden nedostatok. Neporézny plastový materiál nedovoľoval očiam voľne dýchať. Kyslík bol k rohovke privádzaný ako súčasť slznej tekutiny, ktorá na povrchu oka prúdila pri každom žmurknutí.

 

Pravdepodobne najväčšou udalosťou v histórii kontaktných šošoviek bol vynález československých chemikov Otto Wichterleho a Drahoslava Lima v roku 1959. Vedci vyvinuli nový typ plastu zvaný hydrogél, ktorý bol mäkký a poddajný v mokrom stave a zároveň dovoľoval tvarovanie. Americký optometrista Dr. Robert Morrison videl v tomto materiáli obrovský potenciál. Po odkúpení patentu zriadil Morrison výrobu hydrofilných hydrogélových kontaktných šošoviek priamo vo svojom laboratóriu. Masová výroba bola následne rozbehnutá vo firme Bausch a Lomb v 60. rokoch. Mäkké šošovky sa vďaka vysokému komfortu stali razom oveľa populárnejší ako tvrdé plastové šošovky. V roku 1998 nasledovalo predstavenie silikónových hydrogélových šošoviek spoločnosťou Ciba Vision. Charakteristickou vlastnosťou silikónového materiálu je extrémna priepustnosť kyslíka.

 

Od najneskoršieho objavu v oblasti kontaktných šošoviek dochádza k neustálej modernizácii a zlepšovaní. Dnešné najlepšie kontaktné šošovky sú pohodlné, priedušné a odolné. S nezadržateľným pokrokom technológií a materiálov bude k ďalšiemu vývoju určite dochádzať aj v budúcnosti.

KONTAKT

Adresa:
Kontakto.sk Internetový Obchod, spol. s r.o. Hlavní třída 43/34
737 01 Český Těšín

Telefon: 00420 558 712 283
Telefonický kontakt je možný v pracovné dni: po - pa od 7:30-16:00
E-mail: